Červenec 2011

Prečo bežím, keď bežím?

29. července 2011 v 21:23 | Shou |  Čo píše život...
Haruki Murakami má knihu O čem mluvím, když mluvím o běhání, ktorú si chcem už veľmi dlho prečítať. Neviem či tohto známeho japonského autora poznáte, no bola by chyba keby nie. Ale k tomu inokedy. Dnes sa ide behť! :)

Už asi rok chodievam behať. Kedysi, mám to čerstvo v pamäti, som hovorievala, že beh je stráta času, že je to hlúposť. Nechcela som behať ani v škole lebo som v tom nevidela zmysel. S mojou povahou vo všetkom musím hľadať nejakú logiku. (na zabitie!:)) A predsa, ja, taký odporca som začala behať. Vždy keď to niekto počuje poprvé tak sa čuduje "Má to 19 a chodí to behať?!" samozrejme prvé čo každému napadne je, že chcem chudnúť. xD Čo je však dosť hlúposť, keď vážim 50 kíl aj s topánkami. xD Tak prečo bežím, keď bežím?





George Orwell- 1984

26. července 2011 v 18:57 | Shou |  Literatúra, ktorá zaujala
Knihu som spoznala vo 4. ročníku na strednej. Ihneď ako sme stručne preleteli obsahom ma niečim zaujala. Vrátila som sa k nej neskôr pred maturitou, kedy som si v textoch prečítala krátku ukážku. Hneď som vedela, že táto kniha bude niečo viac, že bude drsná a že sa oplatí si ju prečítať. Nemýlila som sa ani v jednom. Možno aj preto je táto kniha zaradená do najlepšej svetovej literatúry.

Dovoľte, aby som Vám predstavila knihu George Orwell - 1984
Dej sa odohravá v Oceánii. Ak som správne pochopila, je to Anglicko.(Aby ste približne pochopili o čom toto dielo je, musím spomenúť, že je to antiutopický román. Nebudem sa tu oháňať nejakými poučkami a podobnými somarinami. Len vysvetlím, že útopia je svet vymyslený a dokonalý. A "anti", určite viete, znamená opak. Ak nechápete - google. ;) Tak a teraz k veci. )


Trochu som sa rozpísala, ospravedňujem sa, no inak to nešlo. Čitať to nemusíte, ale mojou povinnosťou bolo napísať tento článok.


Prieteľstvo je ako symbióza. Každý čerpá od toho druhého čo potrebuje.

24. července 2011 v 15:49 | Shou |  Čo píše život...
Zdravím.
Moja nálada sa pomaly vracia do zabehnutých koľají. Nemôžem povedať, že som šťastná, to by ma muselo niečo naozaj potešiť, ale dajme tomu, že je všetko v pohode. (budem klamať samú seba až kým sa tým nepresvedčím!)
Tento týždeň som bola dvakrát v letnom kine. Musím povedať, že som nikdy nepozerala film v lepšej atmosfére a prostredí! Prvý raz kropilo celý čas! Mať pivo s príchuťou dažďa nie je najprájemnejšie, ale to druhé bolo už lepšie. xD Prvý film bol Denník nymfomanky, bolo to od 18 ale bolo veselo a film bol skvelý. Včera sme boli na Once, to už taký dobrý film nebol, no my sme sa zabavili aj tak. Ja proste cez nudný film ticho nebudem!xD Škoda len, že to bolo krátke, pokojne by som tam vydržala sedieť až do rána.:) Hlvne v prítomnosti dobrých ľudí. :) Prišla som na to, prečo sa stretávam s veľmi podobným typom ľudí. Najviac asi blízkych priateľov mám strašne ukecaných a pred pár dňami som prišla na to prečo. Kamarátka mi asi dve hodiny rozprávala o svojich problémoch a keď sme už čakali na môj bus, ktorý ma mal odviesť znova do svojho sveta, mi povedala, že nabudúce ona už nepovie ani slovo a konečne jej ja poviem čo so mnou je. A výhoda takýchto ľudí? Kecajú toľko, že zabudnú na to, čo pôvodne chceli a ak nechcem nič hovoriť, proste nebudem a oni si to možno ani nevšimnú. :) Sybióza ako vyšitá. :)

Inak Once získal myslím Oscara za hudbu, tak vám pridávam jednu pesničku. Celkom sa hodí k tomuto upršanému počasiu. A slová sú tiež celkom zaujímavé :)

Sme to čo sme...ale to nie je ospravedlnenie!

17. července 2011 v 19:46 | Shou |  Čo píše život...
!Varovanie! - Autor tohto článku je chorý, jemne rozrušený a trošku nevrlý. Rozhodne nikoho neche uraziť ale ak sa tak náhodou stane, môžete mu pobozkať najkrajšiu časť tela! (kiss my ass!)





Vážne som trochu nevrlá a potrebujem sa vypísať. Dnes ma naštvalo hneď zopár ľudí, každý kvôli niečomu inému ale toto je téma, ktorú potrebujem rozviesť.
Každý človek je nejaký, každý jeden z nás má kopu chýb, o ktorých vieme aj nevieme, dokážeme aj nedokážeme si ich pripustiť. Niktoré chybičky sú len banalita, no niektoré zraňujú. To je všetko už dávno známe. Každý sme iný. Tak prečo sú stále ľudia, ktorí sa oháňajú otrepanými frázami "Som už raz taký". Fajn, beriem na vedomie ale to predsta týmto nekončí! Aj ja viem, že som taká a onaká! Oooj, čo všetko ja o sebe viem. A keď príde človek, na ktorom mi záleží tak mu niektoré veci prezradím skvôr ako by mal možnosť na to prísť sám, nech sa neľaká, nech vie že o tom viem a niečo s tým možno aj urobím. Ale drvivá väčšina rozhovor končí práve touto vetou: "Prepáč, som už raz taký" a v podstate to znamená "Viem o svojích chýbách, viem, že ťa to zraňuje, ale ty mi nestojíš za to aby som sa zmenil." Bodka. Koniec. Všetko je vyriešené.
Chcete príklad? Kamarátka sa zaplietla so zadaným chlapcom. No ona si myslí, že svoju "holku" má len na jedno (určite viete na čo). Chlapec je vraj strašne zlatý, milý, no vraj jej rovno povedal, že proste nedokáže byť verný. A tento zlatý chalan taktiež použil "zázračnú" vetičku "Som už raz taký a nedokážem si pomôcť." No čo by ste jej poradili?! Napadlo mi len kopnutie do gulí s poznámkou "nemohla som si pomôcť" ale to by mi neprešlo, tak som povymýšľala rôzne alternatívy.

Mám rada jedinečných ľudí, osoby ktoré sa zdajú "íné" prípadne "divné", nie všetkými pochopené. Týmto ľuďom dokážem porozumieť, a týto ľudia sú schopní zaujať ma a porozumieť taktiež mne. Nechcem, aby sa "zmenili". Nemyslím si, že v celej svojej podstate, tam kde sa ukrýva daná jedinečnosť, sa človek dokáže zmeniť. Neverím tomu, ani to nežiadam. Ale nech mi už nikto nikdy nehovorí "Som už raz taký a nezmení sa to" lebo ani tomuto neverím. Lebo viem veľmi dobre, že jednej osobe človek povie presne toto a o pár mesiacov je to stále ten istý človek, ale našiel si jednu osobu, pre ktorú sa "zmenil". A ani to nebolelo, a možno si to ani sám neuvedomil, nemusel robiť žiadne závažné kroky, len to tak prišlo. A bolo to tak. :)

Prečo tento článok? Neviem. Možno preto, že už som tieto slová veľakrát počula, aj povedala. Možno kvôli kamarátke, ktorá ma práve teraz rovnaký problém. Možno som sa len musela vypísať, aby som dnes niekoho neposlala už natrvalo do teplých krajín. Možno ma štve príliš veľa vecí. A možno len preto, lebo mám dosť klamstiev aj pretvárky...