Listopad 2010

...o ďalšiu dušičku menej...

20. listopadu 2010 v 20:18 | Shou |  Čo píše život...

Prišlo to nečakane, nikto nič netušil. Ako sme aj mohli? Kto by kedy povedal, že sa niečo také zlé
sad
môže stať viackrát. Nikomu to ani len nenapadlo! Áno, vyzerala smutne. Posledné, asi dva týždne to nebola ona. To veselé, bláznivé dievča s nezabudnuteľným smiechom a chovaním. Výbušná, no milá a dobrá kamarátka aj spolužiačka. A zrazu...Zrazu jej tu niet. Odišla. Preč. Bez rozlúčky či vysvetlenia. Nechala tu veľa nedoriešeného a veľa smutných sŕdc.
Nemôžem tomu uveriť. Prečo? Prečo sa to muselo zas stať? Neprežili sme si dosť? Nezažili sme to už? Musíme tým všetkých prechádzať znova? Nie dosť zlého sa deje? Nemáme dosť problémov? Čo sa mohlo stať? Prečo nič nepovedala!!?? Nikdy to nepochopím...a možno to už aj dávno chápem. No nemala by som odvahu. Prečo ju ale mala ONA?! Kto to dovolil? Kto to dopustil?! Kto jej nadelil tú odvahu?! Nemôžem veriť v žiadnu "vyššiu silu" lebo tá by toto nemohla nikdy pripustiť. Tieto mladé životy sa nemôžu takto končiť! Nemali by... Skutočnosť je však iná. Zlá, neuveriteľná, nepochopiteľná.
Stále ju mám živo pred očami. V piatok sme sa totiž rozprávali. Ešte sa ma pýtala čo sme robili na noske. Pri otázke, či je v pohode sa na mňa chabo usmiala, povedala, nech to neriešim a dala si znovu sluchatka. Mala som naliehať? Mala som ju ďalej otravovať? Ako som jej mohla pomôcť? A mohla som vôbec?
Nemôžem uveriť. Nemôžem pochopiť, ako sa to mohlo stať znovu a úplne rovnako. Chcela by som vedieť, čo sa jej preháňalo hlavou. Na čo myslela, keď sa lúčila s týmto svetom a či spôsob, ktorý si vybrala na odchod mal niečo spoločné s Peťom. Možno si pamätáte, že pred dvoma rokmi mi zomrel spolužiak. Skočil pod vlak. A teraz je to tu zas. Trvalo mi rok, kým som o tom mohla normálne rozprávať. A teraz...nevládzem...bolí ma hlava, srdiečko mi nejako zvláštne preskakuje, vôbec neviem čo mám robiť. Šla by som sa opiť! Poriadne! Aby som na nič nedokázala myslieť, aby mi alkohol nahradil smútok a totálne zatienil rozum... sledujem tento zákerný blikájúci kurzor a mám neskutočnú chuť niečo šmariť o stenu...
Pred dvoma rokmi som na pohrebe prosila. Držala som niekoho za ruku, so srdcervúcnym plačom sledovala kňaza a prosila som, nech toto už nikdy nezažijem. Nebudem tu rozpisovať, že to nie je fér a podobné kecy, lebo viem, že tu NIČ nie je fér...no takýto úder pod pás som nečakala... teraz už len čakať, čo príde ďalej...

sad

Opäť zmena - Togainu no chi

19. listopadu 2010 v 21:44 | Shou |  Dizajn blogu
avatar
A znova zmena...Togainu nu niekedy bolo...a teraz opäť...celkom sa mi to páči, aj som sa s tým prplala cca hodinu a pol xD možno to tak nevyzerá, ale je to TAK!!! xD
Pridávam aj náhľad posledného vzhľadu- jeseň, ten sa mi naozaj veľmi páčil, a nie je zaručené, že sa tu už neobjaví :) no dúfam, že aj s Togainu no chi chvíľu vydržíte :) tým pár návštevníkom to hádam vadiť nebude :)

PS: viem, že tie okraje stránky nie sú dokonalé u všetkých, no snažila som sa to nastaviť podľa najväčšieho rozlíšenia aké viem docieliť (keď sa napojím na tv). Cieľom bolo len aby nebolo vidno biele miesta, tak ak by som to nedocielila prosím napíšte do komentárov, lebo to je jediné čo ma štve! xD
PS2: Môžete si všimnúť, že som dokonca zmenila aj vzhľad opery len aby to dobre vyzeralo, a keďže mám s operou zladené aj icq, musím zmeníť farbu aj tak..xD no toto je hotová veda! xD

Náhľady (c.č.)

Shiki X Akira- cosplay

14. listopadu 2010 v 14:06 | Shou |  Togainu no chi
Obrázok som nepridala ani nepamätám...presne preto po tak dlhej dobe sem musí pribudnúť jedine Togainu...:)

Akira a Shiki cosplay. Podľa mňa jeden z naj...:) zdroj

tnc-cospl

Začiatok šťastného obdobia? :)

7. listopadu 2010 v 0:32 | Shou |  Čo píše život...
lístie
Tento článok asi nebude mať nijako extra veľkú kultúrnu hodnotu (asi ako ostatné xD), no nudím sa a dochádzajú mi možnosti ako sa zabaviť. Chcela som si kresliť, skončila som pri vyberaní fotiek na stuškovú. A keď už sme pri tejto záludnej téme, musím sa vám priznať, nehorázne sa teším na ten večer. Všetci navlečení v krásnych šatách, ktoré stoja ako sa im páči, poctivo vyžehlených oblekoch a topánkach, v ktorých sa cítime ako niekoľkohodinové teliatka. Celá sála plná ľudí, známych aj neznámych na nás hľadí so slzami v očiach a šťastnými úsmevmi. Presne na tento večer sa teším a neviem sa dočkať. Večer strávení s ľudmi, s ktorými som prežila posledné roky. A že sme toho prežili požehnane. Dobré, zlé, veselé aj smutné, no určite nezabudnuteľné chvíle. Pri prezeraní všetkých tých fotografií sa mi naozaj nahrnuli slzičky do očí. Spočiatku som si povedala, že vyberiem len pár...Mám ich zatiaľ okolo 88, relatívne použiteľných (to znamená- vyzeráme približne ako ľudia a nie opice alebo posledné socky!xD) Vôbec to nebolo ľahké. :)
Čo by som vám ešte napísalo...už len pár minút musím počkať, aby som ako prvá oficiálne zablahoželala kamarátke k narodeninám. xD Som strašne zlá, ale dúfam, že ju zobudím! xD buwahaha!
Už určite viete, že na svete sú prvé diely anime Togainu no chi. A pre moje veľké potešenie už aj titulky, a všetko pekne pokope sa schádza u mňa v počítači. :) Neviem ako vám, no mne sa to anime nesmierne páči! Keď sa poprvé ozval Akira, vyprskli mi sliny až na monitor! Cítila som sa ako trinásťročná žabka, nič proti trinástkam xD, ale prišla som si vtipne. Kedysi som vážne frčala na TNCH a po asi trištvrť roku, kedy moje oči neuzreli nijaké anime to bol šok...xD Veľmi ma však teší, že sa mám znova na čo tešiť, čo pozerať a hlavne mi to prináša radosť. :)
Pred úplným ukončením tohto bezvýznamného článku sa ešte pochválim. Dnes sme boli na
"výlete" a ako bojovú korysť som získala - dva nové filmy a dve nové knihy. Prišla som domov, dočítala som jednu rozčítanú knihu, stiahla si ešte jeden seriál a dokonca aj nové titulky k togainu. xD Tento deň považujem za naozaj vydarený a prospešný.
Oficiálny koniec sa blíži...Už to zakončím len prianím prežitia krásneho dňa, týždňa a mesiaca. Ktovie kedy sa zas ohlásim :)