Květen 2010

Daj každému dňu šancu, aby sa stal najkrajším dňom Tvojho života.

8. května 2010 v 21:30 | Shou |  Čo píše život...
1
Poznáte tie zvláštne pocity, ktoré sa prederú na povrch len pri istých príležitostiach? Napríklad pri špecifickej vôni alebo pesničke? Sú to spomienky na niečo pekné alebo zlé uryté hlboko v nás...a dokáže ich vyvolať taká maličkosť ako vôňa, miesto a niekedy stačí len pohyb či úsmev. Je neuveritelné čo všetko si ľudský mozog dokáže zapamätať bez toho, aby sme si to uvedomovali. Milujem takéto chvíle aj keď sú niekedy nepríjemné. Spomienky vedia veľmi iblížiť...a predsa je to úchvatné ako si pri jarnom vetríku psomeniem na starých priateľov, ako si pri vôni pokosenej trávy a chladného vánku, ktorý ma obkolesí v plnej triede práve pri písomke spomeniem na takú hlúpu a malichernú príhodu z prvých rokov svojho pôsobenia na škole...až ma to fascinuje...

Poznáte aj Vy tie pocity? Ja si napríklad vždy spomeniem na priateľa z detstva pri jednom filme, ktorý zbožňoval a vždy mi o ňom rád rozprával. Alebo pri jednej pesničke si spomeniem ako som ležala v snehu na svahu dole hlavou a tá pesnička mi práve hrala... navždy sa mi pri nej vybaví ten pocit bezradnosti a dezorientácie xD Taktiež nikdy nezabudnem na pesničku, ktorú poznám od jedného človeka, ktorý ju už však nikdy nemôže znova počuť. A vždy si vybavím jeho úžasné rady a pomoc, ktorú mi ponúkal...taktiež nezabudnem na pesničku, ktorá hrala na jeho pohrebe a ktorú stále nemôžem počúvať... je to zvláštne ako nás pocity dokážu ovplyvňovať...staré a zabudnuté pocity, o ktorých si možno myslíme, že tu už dávno nie sú...

Tento článoček je len tak trochu na zamyslenie...maličká bezvýznamná úvaha...no autor by rád vedel vaše názory a vaše skúsenosti...^^


PS2: titulok je od Marka Twaina a patrí medzi moje najobľúbenejšie citáty.